pine nut syndrome

A obere mara, ma ka na-ewere ọnọdụ, tụgharịa akụkụ nke pine nut mkpụrụ ego bụ mmebi nke uto. Ọrịa ahụ na-egosipụta onwe ya dị ka ụtọ dị ilu, nke dara n'ọnụ ma na-edozi n'onwe ya n'achọghị nlekọta ahụike. 1) A na-eji uto ilu ma ọ bụ ọla dị n'ọnụ pụta 2) na-apụta 1-3 ụbọchị mgbe ị risịrị mkpụrụ osisi pine 3) Mgbaàmà na-apụ n'anya mgbe izu 1-2 gasịrị 3) nri na ihe ọṅụṅụ na-emewanyewanye 4) Ọtụtụ ndị mmadụ na-emetụta ihe mgbaàmà a. ma na ogo dị iche iche 5 ) Mgbe ụfọdụ na-esonyere mkpesa nke isi ọwụwa, ọgbụgbọ, akpịrị akpịrị, afọ ọsịsa na afọ mgbu A na-eduzi ọmụmụ ihe ahụ, nke gụnyere 434 ndị nwere ọrịa ahụ sitere na mba 23 nke agbụrụ dị iche iche, afọ, okike, ahụike. ọnọdụ na ndụ. Ihe fọrọ nke nta ka ọ bụrụ ndị niile sonyere (96%) ejirila mkpụrụ osisi rie nri ma ha ahụghị mmeghachi ahụ nfụkasị ọ bụla ma ọ bụ ihe ọjọọ ndị ọzọ. 11% kwuru na ha enwetala akara ngosi ahụ ọtụtụ oge na ndụ ha, mana ha ejikọtabughị ya na mkpụrụ osisi pine n'ihi enweghị ozi. N'ụzọ na-akpali mmasị, ọrịa ahụ na-apụta The Australian na New Zealand Food Standards Organisation na-ekwu na ọrịa ahụ enweghị mmetụta ọzọ na ahụ ike mmadụ. Kpọmkwem ka mkpụrụ osisi pine si emetụta uto uto ka bụ isiokwu ọmụmụ.

Nkume a-aza